Časy dávno minulé

Rímskokatolícku školu v Zlatníkoch po roku 1918 viedol naďalej Urban Mšál, ktorý tu pôsobil až do roku 1926. V tomto roku dosiahol počet detí 119, bolo zavedené striedavé vyučovanie, nakoľko v škole nebolo miesto na zriadenie druhej učebne. Problém s preplnenosťou bol však iba v zimných mesiacoch. Na jeseň a s príchodom jari sa škola vyprázdnila. Väčšina žiakov zostávala doma pomáhať rodičom pri poľnohospodárskych prácach. Učitelia sa často sťažovali na nerešpektovanie zákona o povinnej školskej dochádzke.

Od decembra 1927 do októbra 1928 sa v škole vôbec nevyučovalo, pretože po odchode Jozefa Cabalku do Kolačna sa nedarilo zohnať náhradu. Po nástupe Jozefa Lapku bolo 153 žiakov rozdelených do 2 skupín po dvoch oddeleniach. Prvá skupina tvorila 1.-3. ročník a druhá skupina 4.-6. ročník. Od apríla 1929 sa podarilo získať súhlas na zriadenie druhej triedy a škola sa stala dvojtriednou s novou učiteľkou Vilmou Zaťkovou.

Veľkým problémom v tomto čase bol zdravotný stav žiakov. Najrozšírenejšou chorobou bol očný trachóm ako následok nedostatočnej hygieny. Počet žiakov v dvadsiatych rokoch stúpal. V školskom roku 1932/1933 bolo do školy zapísaných 256 žiakov. Taký veľký počet žiakov otvoril otázku stavby novej budovy školy, o ktorej sa začalo rokovať v roku 1929. Z finančných dôvodov sa rozhodlo len o prístavbe dvoch tried, ktorú cirkev, ako zriaďovateľka školy nerealizovala. Situáciu riešilo 14. júla 1931 obecné zastupiteľstvo.

V "Suchej doline" vôbe boli veľmi zlé podmienky, pretože ani jedna obec šišovského notariátu nemala zodpovedajúcu budovu. Všade boli nezdravé, zle osvetlené a preplnené triedy. Nevhodné podmienky na vyučovanie a ubytovanie učiteľov spôsobili, že fluktuácia učiteľov tu bola mimoriadne vysoká. Málokto tu vydržal viac ako jeden školský rok, čo malo neblahý dopad na vyučovací proces.

Členovia zastupiteľstva poukazovali na "smutné následky morálnych, kultúrnych a na veľkú nevzdelanosť, surovosť, bezcitlivosť terajšej mládeže" a navrhli, aby sa obec Zlatníky, ako "najväčšia a najvzdelanejšia obec tejto doliny" postarala o riadnu školu a byty pre učiteľov. So žiadosťou sa obrátili na Ministerstvo školstva a národnej osvety o zriadenie štvortriednej štátnej ľudovej školy. Obec sa obrátila na viacero firiem, architektov a staviteľov. Napokon vypracovaním plánov a rozpočtu poverili Oskara Singera. Výstavba mala stáť 600 000 Kč. V roku 1933 boli plány schválené na stavbu štvortriednej školy, ale školský inšpektorát v Bánovciach nad Bebravou požadoval vybudovanie päťtriednej budovy, čo by však malo za následok výplatu odškodného pre architekta, ktorý by musel pozmeniť plány. Tak sa rozhodlo, že ako 5. vyučovaciu miestnosť zrenovujú existujúcu triedu v starej budove. 

Rozhodnutím MšaNO bola v školskom roku 1933/1934 pre nevyhovujúce pomery zrušená rímskokatolícka ľudová škola a zriadená bola štvortriedna štátna ľudová škola, ktorej správou bol poverený Anton Mokrý. Obecné zastupiteľstvo na základe prípisu Školského inštektorátu v Bánovciach nad Bebravou zriadilo od 1.9.1933 tri provizórne vyučovacie triedy. Od septembra 1934 bola zriadená pre nezaškolené deti aj piata postupová trieda. Od septembra 1934 bol správou školy poverený Jáš Špaček, ktorý tu spolu s maželkovu Emíliou zostali do roku 1938. Stavba školy sa stále odďalovala pre nedostatočné finančné protriedky.

Pri príležitosti založenia Rodičovského združenia v roku 1934 usporiadala škola akadémiu, ktorou sa snažila získať pochopenie a záujem aj u tých "tvrdších a na školu s odporom pozerajúcich rodičov".  

Na zmiernenie následkov veľkej chudoby, v ktorej žilo mnoho žiakov, sa konali v období hospodárskej krízy, v dvadsiatych rokoch tzv. ošacovacie a stravovacie akcie, v rámci ktorých na základe odporúčania školy dostávali tí najchudobnejší zimné ošatenie a potraviny.

Počet žiakov neustále stúpal a v školskom roku 1935/1936 ich bolo 265 a správa školy musela opätovne požiadať o ponechanie piatej postupovej dočasnej triedy. Pri predstave, ze v jednej triede sedelo aj viac ako 50 žiakov rôznych postupových ročníkov, treba vzdať úctu vtedajších učiteľovm.

Školský rok 1937/1938 sa začal rekordným striedaním učiteľov, ktorí sa menimi takmer každý mesiac. Politická situácia spôsobila, že školu opustili čestkí učitelia. A príchodom Jána Věcheta, ktorý na školu nastúpil 1. januára 1939, sa situácia trochu upokojila. 

Počas celého medzivojnového obdobia bola škola jediným centrom kultúrneho života obce. Tu sa odohrávali kultúrne podujatia, či už z vlastnej produkcie, alebo divadelné predstvania, ktoré tu odohrali ochotníci zo susedných obcí. Učitelia každoročne pripravovali kultúrne programy k štátnym sviatkom a významným výročiam, ktorés a opakovali 28. októbra to bol vznik Československa, v marci oslavy narodenín prezidenta Masaryka a "Slávnosti vyhlásenia mieru", v máji výročie smrti M.R.Štefánikaa Deň matiek. K Vianociam sa konávali vianočné besiedky a v čase Vianoc sa pravidelne konávali aj divadelné predstavenia režírované učiteľmi školy.  Pravidelne sa konávali prednášky zamerané hlavne na zvýšenie hygieny, boj proti alkoholizmu a odzneli aj prednášky z oblasti psychológie a histórie.

Začiatok 2. svetovej vojny znamenal pre školu ďalšie komplikácie. Učitelia - vojaci museli narukovať a na škole vyučovala najskôr sama Valéria Vechetová, ktorej neskôr prišla na pomoc Juliana Nemlahová. V tomto školskom roku sa vyučovalo podľa dočasných osnov, šlabikáre a čítanky boli zrevidované a iné učebnice sa nepoužívali, nakoľko nové neboli vydané. Od 1. semptembra 1941 bola škola opäť pretvorená na rímskokatolícku ľudovú školu s piatimi ročníkmi v štyroch triedach s 209 žiakmi.

Na jeseň 1941 sa konečne začala stavať škola pod vedením Štefana Cidoríka a Jána Chudu z Pravotíc. Obec bola financovaná zo štátnej podpory, z pomocného fondu Ministerstva vnútra a časť finančných prostriedkov si obec Zlatníky požičal so spálacaním na 20 rokov zo Slovenskej hypotečnej banky. Škola bola postavaná v 1944 avšak bez vysporiadania pozemkov. 

Po skončení 2. svetovej vojny všetky neštátne školy sa poštátňovali a tak sa škola v Zlatníkoch menina na Štátnu ľudovú škou v Zlantíkoch. Žiakov v tomto období ubudlo, preto v školskom roku 1945/1946 bola zrušená štvrtá trieda a škola bola naďalej trojtriednou. 

Na veľkú radosť všetkých sa v novej škole začalo vyučovať v 1945. Škola bola postavená ako štvortriedna a tak po zrušení štvrtej triedy tu bola umiestnená detská opatrovňa. Súčasťou školy boli aj učiteľské byty, školský dvor so studňou a školská záhrada. Neskôr bola pristavená aj budova školských dielní, ktorá bola pre nedostatok vyučovacích priestorov zmenená na učebňu.

Od 1. 9. 1948 existovali v systéme dva typy škôl - národné a stredné školy. Stredná škola v Zlatníkoch bola zriadená Povereníctvom školstva, vied a umení v Bratislave 22. 12. 1948 ako neúplná stredná škola pre obvod Zlatníky, Malé Hoste, Pochabany a Cimenná. Od roku 1952 sa stala škola úplnou, nakoľko už mala všetky postupové ročníky. Riaditeľom školy bol Ján Podhorský. Po ďalšej reforme v roku 1953 vznikla spojením národnej a strednej školy Osemročná stredná škola v Zlatníkoch a po zavedení deväťročnej školskej dochádzky od roku 1960 bola škola pretvorená na základnú deväťročnú školu.

 

 

 

zdroj informácií: Zlatníky - prírodopis - história - súčasnosť,  ISBN 80-969497-8-0, vydal: Obecný úrad Zlatníky