Profil školy
Časy dávno minulé
HISTÓRIA
Vzdelávanie a školstvo v Zlatníkoch má pevne zapustené korene v povedomí miestnych obyvateľov, ale aj obyvateľov okolitých obcí už niekoľko generácií. Škola poskytovala nielen vzdelávanie, ale bola aj nositeľkou kultúry a mnohokrát plnila aj poradenskú činnosť pri riešení problémov obyvateľov. Jej sídlo sa v jednotlivých obdobiach menilo a prispôsobovalo sa existujúcim ekonomickým možnostiam. Vzdelávanie v Zlatníkoch dosiahlo už niekoľko okrúhlych jubileí.
200 rokov - prvej zmienky o škole /drevennej/, začiatkom 19. storočia
166 rokov - polovica 19. storočia murovaná škola - jednotriedna
116 rokov - dvojtriedna škola /krytá šindľom/ - 1896
66 rokov - otvorenie štvortriednej školy 1946
36 rokov - otvorenie súčasnej školy 1976
Názov školy sa počas svojej existencie menil:
Ľudová škola 19. stor.
Rímsko-katolícka ľudová škola 1898 - 1933
Štátna ľudová škola 1933 - 1941
Rímsko-katolícka ľudová škola 1941 - 1945
Štátna ľudová škola 1945 - 1948
Neúplná stredná škola 1948 - 1952
Stredná škola 1952 - 1953
Osemročná stredná škola 1953 - 1960
Základná deväťročná škola 1960 - 1979
Základná škola 1979 - dodnes
UČILI NÁS
Správcovia a riaditelia školy: Zástupcovia riaditeľa:
Jozef Prokop 1895 - 1899 Stanislav Minárik 1964 - 1990
Urban Mšal 1899 - 1926 Michal Čapla, Mgr. 1990 - 1991
Jozef Cabalka 1926 - 1927 Jozef Súkeník, Mgr. 1991 - 1997
Jozef Lapka 1927 - 1931 Jozef Zaiček, Mgr. 1997 -
Anton Vanko 1931 - 1933 Mária Horváthová, Mgr.
Anton Mokrý 1933 - 1934 Svatopluk Čech, Mgr.
Ján Špaček 1934 - 1938 Lenka Jamrichová, Mg.
Miloslav Matoušek 1938
Ján Vechet - Podhorský 1938 - 1957
Jozef Jakubík 1957 - 1960
Anton Foltán 1960 - 1968
Stanislav Minárik 1968 - 1969
Ladislav Kocák 1969 - 1971
Emília Gottierová 1971 - 1987
Dana Lenková, Mgr. 1987 - 1990
Stanislav Minárik 1990 - 1991
Michal Čapla, Mgr. 1991 - 1997
Jozef Súkeník, Mgr. 1997 - 2012
Mária Horváthová, Mgr. - 2012 - 2017
Monika Idunková, Mgr. - 2017
Učitelia:
Adamec Jozef 1955
Adamusová Elena 1963
Balážiová-Pietriková Mária 1960 - 1966
Bebjaková Františka 1972 - 1973
Berešová Elena 1977
Bežová Oľga 1974 - 1977
Bittmanová Mária 1938
Blinková - Ferenčíková Gizela 1956 - 1960
Boháčiková Bernardína 1968 - 1976
Borchová Margita 1962
Brachová Anna 1964 - 1975
Brišková Božena 1953
Bucková Emília 1949 - 1950
Bucková Hedviga 1955 - 1957
Burianová Anna 1963
Cabalka Jozef 1926 - 1927
Cabúková Anna, Mgr. 1976 - 2002
Cigáň Lukáč 1941 - 1942
Čapla Michal, Mgr. 1970 - 1997
Čaplová Edita, Mgr. 1970
Ďaďo Kamil, Mgr. 1992 -
Ďaďová Helena, Mgr. 1995 -
Danišová - Ovsianková Mária 1968
Darmová Miriam 1990 - 2000
Ďatelinková Miroslava, Mgr. 1987 - 1995
Dolinský Ján 1942 - 1943
Domin Ladislav 1966
Drábová Emília 1973
Dúcka - Piňáková Božena 1960 - 1998
Dúcka - Spurná Irena 1966 - 1969
Dúcka - Uhráková Valéria 1960 - 1961
Ďurmeková Elena 1969
Ferencová Eva 1998
Flórová Eva 1976 - 1979
Foltán Anton 1959 1968
Foltánová Eva 1959 - 1968
Fornai Ján 1940 - 1941
Fuleová Mária 1937 - 1938
Galová Ľubomíra 1976 - 1988
Gašpareková Lenka 1995
Géciová - Mosná Emília 1964 - 1969
Gottierová - Jurečková Emília 1962 - 1987
Guliš Dezider 1968 - 1970
Gulišová Mária 1969
Gunišová Ľubica, Mgr. 1971 - 1982
Hajdušek Ján 1939 - 1942
Haluzová Zdena 1976 - 1977
Hankeová - Pupáková Eva, Mgr. 1977
Hanová Margita 1967
Harmaniaková 1942 - 1943
Hladká Daniela 1969
Horváthová 1970
Horváthová Mária, Mgr.
Hostačná Zdena 1963
Hrapko Slavomír, Ing. 1992 - 1993
Hulík Pavol 1995
Husárová Eva 1963
Chaternuch Anton 1987
Chovanec Karol 1938 - 1954
Igaz Michal 1937 - 1938
Janušková Eva, Mgr. 1982 - 2005
Juránková (vedúca PO) 1976 - 1987
Jurkovičová Karolína 1941 - 1942
Kasalová Emília 1961 - 1963
Kivírová Anna 1939
Klusová Alžbeta 1938
Kňazeová - Cvancigerová Dana, Mgr. 1983 - 1987
Kocák František 1955 - 1963
Kocák Ladislav 1969 - 1971
Kolenatá Viera 1965
Konig Vojtech 1933 - 1934
Kopecká Marta 1956 - 1995
Koričanská Marta 1946 - 1947
Košíková Hermína 1930 - 1932
Kováčková Margita 1966 - 1968
Kozinková - Podobová Elena 1964 - 1966, 1972
Kramárová Margita 1952 - 1956
Kučerková Emília 1964 - 1968
Kysela Ján 1969
Lányiová Pavla 1933 - 1937
Lapka Jozef 1928 - 1930
Laurinec Milan 1982
Laurincová Andrea, PV 1989 - 1990
Lenko Peter, Mgr. 1976 - 1996
Martiš Ladislav 1977 - 1982
Masaryk Vojtech 1939
Matoušek Miloslav 1938
Michoňková Mária 1932 - 1933
Mikát Pavol PO 1975 - 1976
Mikesková - Kmotorková Adriena, Mgr. 1993 - 1994
Minárik Stanislav 1964 - 2001
Mokrý Anton 1933 - 1937
Mšál Urban 1899 - 1926
Muchová Hedviga 1954 - 1957
Myškovská Miloslava 1937 - 1938
Nemlahová Juliana 1938
Nižníková Edita 1937
Novosátková Elena 1939
Nyitraiová Emília 1940 - 1941
Ondrušková Anna 1938
Ondruška Peter 1964
Oravcová Hermína 1930
Pattová Alžbeta 1944 - 1945
Paulovičová Eva 1975 - 1976
Pavlovičová Alžbeta 1950 - 1951
Petrášová Veronika 1947 - 1948
Podlucká Alžbeta 1943 - 1944
Pogač Timotej 1943 - 1944
Pomffyová Elena 1933 - 1938
Porubský Ľuboš 1973 - 1974
Prokop Jozef 1895 - 1899
Sádovský Alojz 1956 - 1957
Slanina Július 1937
Sliepková Mária 1954 - 1956
Smolák Štefan 1940 - 1941
Strieška Vincent 1957
Struhačková Dušana, Mgr. 2000 - 2014
Stuchlá Eva 1975 - 1979
Stýskalová - Rybanská Albžeta 1951 - 1992
Súkeník Jozef, Mgr. 1973 - 1991
Súkeníková Oľga, Mgr. 1973 - 1978
Svitková Helena 1937
Sýkorová Helena 1937 - 1938
Šebová 1963
Šellei Emília 1951 - 1952
Šicko Milan, Mgr. 1976 - 1987
Šicková Marcela, Mgr. 1976 - 1989
Šípošová Mária 1961 - 1963
Špaček Ján 1934 - 1938
Špačková Emília 1934 - 1938
Špániková Marianna 1951 - 1952
Šteffková Augusta 1938
Štefková Viera 1969 - 1970
Teichmannová Anna 1962
Turek Roman 2004 - 2006
Turoň Jozef 1961
Urbanová 1975
Užík Ján 1969 - 1970
Vácvalová Gabriela 1967
Valachová Emília 1970 - 1972
Vanko Anton 1931 - 1933
Varenyi Ján 1940 - 1941
Vedejová Elena 1968 - 1969
Vechetová - Podhorská Valéria 1938 - 1958
Vechet - Podhorský Ján 1938 - 1957
Veľká Ľudmila 1969
Vitalay Alexander 1939
Vlčko Boris 1992 - 1993
Vlnková Jolana 1953 - 1960
Vulgánová 1969
Záboj Jozef, st. 1971
Záfer Ján 1957 - 1959
Záhorská Marta 1964 - 1965
Záhumenská Albína 1930 - 1931
Zaiček Jozef, Mgr. 1995 - 1997
Zaťková Vilma 1929
Zemanová Kvetoslava 1967
Zvalo Július 1939
Žaťko Jozef 1976 - 1977
Žitňanová Elena 1966 - 1967
ŠD - Školský klub detí
Idunková - Dúcka Monika 1986 -
Burzová Renáta
Ondrejková Daniela
Peciarová - Vacková Katarína
Dúcka Margaréta
Kozáčková Eva
Orságová Slávka
Uhlárová Alena
Náboženstvo vyučovali:
Galus Anton, kňaz RK
Konská Emília, ev. a v. katechet
Krištofová Emília, katechet
Kročka Jarolím, kňaz RK 1976 - 2001
Petríková Anna, katechet 1999 - 2001
Wagnerová Denisa, Mgr. katechet 2001 - 2002
Učitetia, ktorých pôsobenie na škole sa nepodarilo zistiť:
Cáhová Júlia
Gavenda Štefan
Minárová
Mišovych Štefan
Nemcová Božena
Ružinská Margita
Skacanyi Jozef
Slamkayiová Pavlína
Špániková Mária
Štefkovičová Amália
Šuba Ondrej
Turčina Ján
ŠKOLA DO ROKU 1918
Deti zo Zlantík navštevovali malohostiansku školu, ktorá bola zriadená pri miestnej fare. Prekážkou riadneho vyučovania bola predovšetkým vzdialenosť a samozrejme aj práce na poli, ktoré viacerí gazdovia upredňostňovali pred vzdelaním svojich detí. Prvá zmienka o zlatníckom učiteľovi Adamovi Krškovi pochádza z roku 1766. Učiteľ bol gazdom a vyučoval priamo vo svojom dome. Za školu zodpovedala cirkev.
V roku 1848 vykázali Zlatníky iba šesť školopovinných detí, ale ich počet sa po zrušení poddanstva neustále zvyšoval. V roku 1854 ich bolo 43 a v roku 1855 až 68. Vyučovanie žiaci absolvovali od šiestich do deviatich resp. desiatich rokov v troch triedach.
"Cvičení v umení a mravoch" zahŕňalo v prvej triede vyučovanie katechizmu, bibliky, slabikovania a známku z "mravov". V druhej triede pribudla čítanka, v tretej písanie a "počtovanie" a odbudlo "slabikovanie". V školskom roku 1858/59 navštevovalo zlatnícku školu 77 žiakov.
V školskom roku 1859/60 malo školu navštevovať 81 detí vo veku 6 - 10 rokov. Školu opustili štyria 12 roční žiaci - Jozef Dúcky, Adam a Mišo Niko a Anna Kováčová.
Záznamy Miestodržiteľskej rady v Budíne z roku 1862 hovoria o nelichotivej situácii ohľadom školských záležitostí v Zlatníkoch, ktoré boli veľmi zanedbané a v zlom stave sa nachádzala školská budova i školská dochádzka.
Po Rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 sa zvýšli národnostný útlak a hlavným pilierom maďarizácie sa stalo školstvo. V čase sčítania obyvateľov a hospodárskych zvierat v roku 1869 žil v dome č. 77 učiteľ Ján Buček, ktorý pôsobil v Zlatníkoch od roku 1854, narodil sa v Kostolnej Vsi. Jeho manželka Anna pochádzala z Dolných Držkoviec a mali dve deti Máriu a Jána.
Zo sčítania sa môžeme zistiť aj vzdelanostnú úroveň, kde z 554 obyvateľov vedelo čítať až 211 a čítať aj písať iba 22 ľudí, prevažne mužov. V roku 1880 vedelo čítať a písať 218 našich predchodcov.
Budova školy bola v roku 1894 v žalostnom stave a výsmešne bola prirovnávaná k stodole. Stála na obecnom pozemku zvanom Harvanec a náklady na jej postavenie boli minimálne. Postavili ju z nepálenej tehly a pokryli slamenou strechou. Pozostávala z jednej triedy a učiteľského bytu a pristavená bola obecná miestnosť. Ku škole patrila i roľa a ovocná a zeleninová záhrada.
Učitelia sa často menili a neboli dostatočne kvalifikovaní. V roku 1895 bolo učiteľské miesto prázdne, príčinou čoho bolo nedostatočné finančné ohodnotenie vo výške 300 frt. V tomto roku z 90 detí prešlo do ďalšieho ročníka 70 detí a 25 triedu opakovalo. Vyučovacím jazykom bola slovenčina a maďarčina a na Kulháni slovenčina a nemčina.
K zmene malo dôsť v roku 1895 po tom, čo obec prijala rozhodnutie postaviť novú školu, ktorá mala dôstojným miestom pre kvalifikovaného učiteľa. Škola mala mať kamenný základ, steny z pálenej tehly a strechu pokrytú šindľom. Bohužiaľ do roku 1918 tieto obecné plány nepodarilo naplniť.
Učitelia, ktorí pôsobili v Zlatníkoch do roku 1918:
1766 Adam Krško
1854 - 1869 Ján Buček (na Kulháni Ján Weber)
po roku 1887 Jozef (Henrich) Slamakaj ( na Kulháni Anton Sečáni)
1888 Andrej Gonda, potom Alojz Kuzma
1889 nebol učiteľ uvedený (na Kulháni Tomáš Lorinc)
1890 - 1899 Jozef Prokop
1899 - 1926 Urban Mšál
A PO ROKU 1918
Rímskokatolícku školu v Zlatníkoch po roku 1918 viedol naďalej Urban Mšál, ktorý tu pôsobil až do roku 1926. V tomto roku dosiahol počet detí 119, bolo zavedené striedavé vyučovanie, nakoľko v škole nebolo miesto na zriadenie druhej učebne. Problém s preplnenosťou bol však iba v zimných mesiacoch. Na jeseň a s príchodom jari sa škola vyprázdnila. Väčšina žiakov zostávala doma pomáhať rodičom pri poľnohospodárskych prácach. Učitelia sa často sťažovali na nerešpektovanie zákona o povinnej školskej dochádzke.
Od decembra 1927 do októbra 1928 sa v škole vôbec nevyučovalo, pretože po odchode Jozefa Cabalku do Kolačna sa nedarilo zohnať náhradu. Po nástupe Jozefa Lapku bolo 153 žiakov rozdelených do 2 skupín po dvoch oddeleniach. Prvá skupina tvorila 1.-3. ročník a druhá skupina 4.-6. ročník. Od apríla 1929 sa podarilo získať súhlas na zriadenie druhej triedy a škola sa stala dvojtriednou s novou učiteľkou Vilmou Zaťkovou.
Veľkým problémom v tomto čase bol zdravotný stav žiakov. Najrozšírenejšou chorobou bol očný trachóm ako následok nedostatočnej hygieny. Počet žiakov v dvadsiatych rokoch stúpal. V školskom roku 1932/1933 bolo do školy zapísaných 256 žiakov. Taký veľký počet žiakov otvoril otázku stavby novej budovy školy, o ktorej sa začalo rokovať v roku 1929. Z finančných dôvodov sa rozhodlo len o prístavbe dvoch tried, ktorú cirkev, ako zriaďovateľka školy nerealizovala. Situáciu riešilo 14. júla 1931 obecné zastupiteľstvo.
V "Suchej doline" vôbe boli veľmi zlé podmienky, pretože ani jedna obec šišovského notariátu nemala zodpovedajúcu budovu. Všade boli nezdravé, zle osvetlené a preplnené triedy. Nevhodné podmienky na vyučovanie a ubytovanie učiteľov spôsobili, že fluktuácia učiteľov tu bola mimoriadne vysoká. Málokto tu vydržal viac ako jeden školský rok, čo malo neblahý dopad na vyučovací proces.
Členovia zastupiteľstva poukazovali na "smutné následky morálnych, kultúrnych a na veľkú nevzdelanosť, surovosť, bezcitlivosť terajšej mládeže" a navrhli, aby sa obec Zlatníky, ako "najväčšia a najvzdelanejšia obec tejto doliny" postarala o riadnu školu a byty pre učiteľov. So žiadosťou sa obrátili na Ministerstvo školstva a národnej osvety o zriadenie štvortriednej štátnej ľudovej školy. Obec sa obrátila na viacero firiem, architektov a staviteľov. Napokon vypracovaním plánov a rozpočtu poverili Oskara Singera. Výstavba mala stáť 600 000 Kč. V roku 1933 boli plány schválené na stavbu štvortriednej školy, ale školský inšpektorát v Bánovciach nad Bebravou požadoval vybudovanie päťtriednej budovy, čo by však malo za následok výplatu odškodného pre architekta, ktorý by musel pozmeniť plány. Tak sa rozhodlo, že ako 5. vyučovaciu miestnosť zrenovujú existujúcu triedu v starej budove.
Rozhodnutím MšaNO bola v školskom roku 1933/1934 pre nevyhovujúce pomery zrušená rímskokatolícka ľudová škola a zriadená bola štvortriedna štátna ľudová škola, ktorej správou bol poverený Anton Mokrý. Obecné zastupiteľstvo na základe prípisu Školského inštektorátu v Bánovciach nad Bebravou zriadilo od 1.9.1933 tri provizórne vyučovacie triedy. Od septembra 1934 bola zriadená pre nezaškolené deti aj piata postupová trieda. Od septembra 1934 bol správou školy poverený Jáš Špaček, ktorý tu spolu s maželkovu Emíliou zostali do roku 1938. Stavba školy sa stále odďalovala pre nedostatočné finančné protriedky.
Pri príležitosti založenia Rodičovského združenia v roku 1934 usporiadala škola akadémiu, ktorou sa snažila získať pochopenie a záujem aj u tých "tvrdších a na školu s odporom pozerajúcich rodičov".
Na zmiernenie následkov veľkej chudoby, v ktorej žilo mnoho žiakov, sa konali v období hospodárskej krízy, v dvadsiatych rokoch tzv. ošacovacie a stravovacie akcie, v rámci ktorých na základe odporúčania školy dostávali tí najchudobnejší zimné ošatenie a potraviny.
Počet žiakov neustále stúpal a v školskom roku 1935/1936 ich bolo 265 a správa školy musela opätovne požiadať o ponechanie piatej postupovej dočasnej triedy. Pri predstave, ze v jednej triede sedelo aj viac ako 50 žiakov rôznych postupových ročníkov, treba vzdať úctu vtedajších učiteľovm.
Školský rok 1937/1938 sa začal rekordným striedaním učiteľov, ktorí sa menimi takmer každý mesiac. Politická situácia spôsobila, že školu opustili čestkí učitelia. A príchodom Jána Věcheta, ktorý na školu nastúpil 1. januára 1939, sa situácia trochu upokojila.
Počas celého medzivojnového obdobia bola škola jediným centrom kultúrneho života obce. Tu sa odohrávali kultúrne podujatia, či už z vlastnej produkcie, alebo divadelné predstvania, ktoré tu odohrali ochotníci zo susedných obcí. Učitelia každoročne pripravovali kultúrne programy k štátnym sviatkom a významným výročiam, ktorés a opakovali 28. októbra to bol vznik Československa, v marci oslavy narodenín prezidenta Masaryka a "Slávnosti vyhlásenia mieru", v máji výročie smrti M.R.Štefánikaa Deň matiek. K Vianociam sa konávali vianočné besiedky a v čase Vianoc sa pravidelne konávali aj divadelné predstavenia režírované učiteľmi školy. Pravidelne sa konávali prednášky zamerané hlavne na zvýšenie hygieny, boj proti alkoholizmu a odzneli aj prednášky z oblasti psychológie a histórie.
Začiatok 2. svetovej vojny znamenal pre školu ďalšie komplikácie. Učitelia - vojaci museli narukovať a na škole vyučovala najskôr sama Valéria Vechetová, ktorej neskôr prišla na pomoc Juliana Nemlahová. V tomto školskom roku sa vyučovalo podľa dočasných osnov, šlabikáre a čítanky boli zrevidované a iné učebnice sa nepoužívali, nakoľko nové neboli vydané. Od 1. semptembra 1941 bola škola opäť pretvorená na rímskokatolícku ľudovú školu s piatimi ročníkmi v štyroch triedach s 209 žiakmi.
Na jeseň 1941 sa konečne začala stavať škola pod vedením Štefana Cidoríka a Jána Chudu z Pravotíc. Obec bola financovaná zo štátnej podpory, z pomocného fondu Ministerstva vnútra a časť finančných prostriedkov si obec Zlatníky požičal so spálacaním na 20 rokov zo Slovenskej hypotečnej banky. Škola bola postavaná v 1944 avšak bez vysporiadania pozemkov.
Po skončení 2. svetovej vojny všetky neštátne školy sa poštátňovali a tak sa škola v Zlatníkoch menina na Štátnu ľudovú škou v Zlantíkoch. Žiakov v tomto období ubudlo, preto v školskom roku 1945/1946 bola zrušená štvrtá trieda a škola bola naďalej trojtriednou.
Na veľkú radosť všetkých sa v novej škole začalo vyučovať v 1945. Škola bola postavená ako štvortriedna a tak po zrušení štvrtej triedy tu bola umiestnená detská opatrovňa. Súčasťou školy boli aj učiteľské byty, školský dvor so studňou a školská záhrada. Neskôr bola pristavená aj budova školských dielní, ktorá bola pre nedostatok vyučovacích priestorov zmenená na učebňu.
Od 1. 9. 1948 existovali v systéme dva typy škôl - národné a stredné školy. Stredná škola v Zlatníkoch bola zriadená Povereníctvom školstva, vied a umení v Bratislave 22. 12. 1948 ako neúplná stredná škola pre obvod Zlatníky, Malé Hoste, Pochabany a Cimenná. Od roku 1952 sa stala škola úplnou, nakoľko už mala všetky postupové ročníky. Riaditeľom školy bol Ján Podhorský. Po ďalšej reforme v roku 1953 vznikla spojením národnej a strednej školy Osemročná stredná škola v Zlatníkoch a po zavedení deväťročnej školskej dochádzky od roku 1960 bola škola pretvorená na základnú deväťročnú školu.
PO ROKU 1969
V roku 1969 sa začal výstavba 13-triednej školy, ktorá stojí na návrší zvanom Dolné Palušové. Slávnostné otvorenie budovy sa uskutočnilo 7. februára 1976. Súčasťou školy je aj školská jedálenň, materská škola, školský klub a obecná knižnica.
Nová moderná budova vyvolala v pedagogickom zbore veľkú chuť po skvalitnení svojej práce. Od septembra 1976 tvorili obvod školy obce Zlatníky, Malé Hoste, Cimenná, Pochabany, Horné a Dolné Držkovce. Najväčšiu návštevnosť škola zaznamenala v roku 1978, keď ju navštevovalo 314 žiakov.
V tomto období škola dosahovala v rámci okresu i kraja veľmi dobré výsledky. Jej žiaci sa pravidelne zúčastňovali rôznych olympiád a literárnych súťaží. Veľmi dobre sa umiestňovali v športových súťažiach a pretekoch s brannou a dopravnou tématikou.
Od roku 1977 mala škola družbu so školou v Křtinách v okrese Blansko na Morave. V rámci tejto družby sa každoročne konali vzájomné návštevy učiteľov i žiakov, žiaci zo Zlatník sa zúčastňovali letných pionierskych táborov so žiakmi z Křtín na Morave a v Čechách a naopak. Okrem toho mala škola uzavretú patronátnu zmluvu so ŠM Libichava, v rámci ktorej žiaci pripravovali kultúrne programy pre pracovníkov ŠM a zúčastňovali sa na brigádach. Súčasťou zmluvy bolo uskutočňovanie polytechnickej výchovy žiakov v objektoch ŠM.
Úspešne sa rozvíjala aj krúžková činnosť. Na škole pôsobil astronomický krúžok, Mladý priateľ polovníctva, zdravotnícky, krúžok šikovných rúk a ďalšie. Najatraktívnejším krúžkom bol v rokoch 1976 - 1992 Krúžok mladých požiarnikov. Každoročne reprezentovali školu v celoštátnej súťaži PLAMEŇ a umiestňovali sa na popredných miestach. Vedúcou krúžku bola p.u. Alžbeta Stýskalová.
Od školského roku 1978/1979 pracoval úspešne dramatický krúžok, ktorý viedli p.u. Boháčiková a Dúcka. Nacvičili napr. hru Smoliarka, ktorú predvieli na konci školského roka. V roku 1982 sa krúžok predstavil s hrou Dve Marienky v réžii p.u. B. Dúckej a A. Juránkovej.
Pionierska organizácia vznikla v zlatníckej škole v roku 1949. V rámci tejto detskej organizácie, ktorej úlohou bolo pripraviť žiakov na vstup do socialistkých zväzov mládeže, sa pionieri zúčastňovali rôznych brigád, organizovali zbery druhotných surovín, pripravovali kultúrne programy k sviatočným podujatiam v škola a obci. V rámci pionierskej organizácie sa uskutočňovala takmer celá mimoškolská činnosť. Byť pionierom bola nepísaná povinnosť a žiaci boli organizovaní bez výnimky. V osemdesiatych rokoch sa pionierskej sľuby vykonávali pri pamätníku v Ploštine na Morave. Práce s pioniermi sa najviac venovali Štefánia Dobiášová, Mária Bačová, Jaroslav Margolien, Ján Mlynek a Ľudovít Šimún, Anna Juránková. Pionierska organizácia zanikla v roku 1990.
Veľké zmeny prekonala škola po novembri 1989. Realizácie demokratických premien v školstve sa ujalo Učiteľské fórum. Zo zlatníckej školy sa členmi stali M. Čapla, J. Súkeník, S. Minárik, M. Ďatelinková a A. Cabúková. Riaditeľom sa stal Stanislav Minárik. Školský život bol pozitívne ovplyvnený viacerými zmenami. Prejavila sa snaha o menej byrokracie, obežníkov a definitívne skončilo politicky ladené a zväčša formálne zostavovanie plánov práce. Od učiteľov sa začalo očakávať viac samostatnej a tvorivej práce. Ubudlo strachu, bifľovania, pretvárky a mocenského postoja učiteľa voči žiakom.
Od roku 1991 bola ako nový orgán s pomerne veľkými kompetenciami založená Rada školy, ktorá pomáhla vedeniu školy riešiť rôzne problémy.
Od školského roku 1992/1992 boloado učebných osnov zahrnutá výučba cudzích jazykov, čo samozrejme zaznamenalo priaznivú odozvu. Nové ekonomické pomery sa prejavili znížením žiakov v školskom klube. Viacero rodičov zostalo nezamestnaných, preto prestali ich deti školský klub navštevovať.
Počet žiakov v škole neustále klesá. V roku 2002 ich bolo len 180, z čoho bolo 6 prvákov.
V roku 2003 došlo k zásadnej zmene v oblasti zriaďovania škôl. Táto kompetencia prešla zo štátu na obec Zlatníky. 15. marca 2004 nadobudlo účinnosť Všeobecne záväzné nariadenie o školskom obvode Základnej školy Zlatníky, podľa ktorého je školským obvodom školy územie obce Zlatníky a je spoločným školským obvodom pre obce Veľké Držkovce pre ročníky 1. - 9. ZŠ, Malé Hoste a Pochabany pre ročníky 5. - 9. ZŠ.
Obec, ako nový zriaďovateľ školy, uskutočnil aj výberové konanie na funkciu riaditeľa, v ktorom uspel Mgr. Jozef Súkeník.
Posledná výrazná zmena sa uskutočnila zmena v roku 2005, keď od 1. septembra došlo k zrušeniu Základnej školy v Malých Hostiach a žiaci týchto ročníkov boli zaškolení do Základnej školy v Zlatníkoch.
zdroj informácií: Zlatníky - prírodopis - história - súčasnosť, ISBN 80-969497-8-0, vydal: Obecný úrad Zlatníky