História školy
Škola do roku 1918
Deti zo Zlantík navštevovali malohostiansku školu, ktorá bola zriadená pri miestnej fare. Prekážkou riadneho vyučovania bola predovšetkým vzdialenosť a samozrejme aj práce na poli, ktoré viacerí gazdovia upredňostňovali pred vzdelaním svojich detí. Prvá zmienka o zlatníckom učiteľovi Adamovi Krškovi pochádza z roku 1766. Učiteľ bol gazdom a vyučoval priamo vo svojom dome. Za školu zodpovedala cirkev.
V roku 1848 vykázali Zlatníky iba šesť školopovinných detí, ale ich počet sa po zrušení poddanstva neustále zvyšoval. V roku 1854 ich bolo 43 a v roku 1855 až 68. Vyučovanie žiaci absolvovali od šiestich do deviatich resp. desiatich rokov v troch triedach.
"Cvičení v umení a mravoch" zahŕňalo v prvej triede vyučovanie katechizmu, bibliky, slabikovania a známku z "mravov". V druhej triede pribudla čítanka, v tretej písanie a "počtovanie" a odbudlo "slabikovanie". V školskom roku 1858/59 navštevovalo zlatnícku školu 77 žiakov.
V školskom roku 1859/60 malo školu navštevovať 81 detí vo veku 6 - 10 rokov. Školu opustili štyria 12 roční žiaci - Jozef Dúcky, Adam a Mišo Niko a Anna Kováčová.
Záznamy Miestodržiteľskej rady v Budíne z roku 1862 hovoria o nelichotivej situácii ohľadom školských záležitostí v Zlatníkoch, ktoré boli veľmi zanedbané a v zlom stave sa nachádzala školská budova i školská dochádzka.
Po Rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 sa zvýšli národnostný útlak a hlavným pilierom maďarizácie sa stalo školstvo. V čase sčítania obyvateľov a hospodárskych zvierat v roku 1869 žil v dome č. 77 učiteľ Ján Buček, ktorý pôsobil v Zlatníkoch od roku 1854, narodil sa v Kostolnej Vsi. Jeho manželka Anna pochádzala z Dolných Držkoviec a mali dve deti Máriu a Jána.
Zo sčítania sa môžeme zistiť aj vzdelanostnú úroveň, kde z 554 obyvateľov vedelo čítať až 211 a čítať aj písať iba 22 ľudí, prevažne mužov. V roku 1880 vedelo čítať a písať 218 našich predchodcov.
Budova školy bola v roku 1894 v žalostnom stave a výsmešne bola prirovnávaná k stodole. Stála na obecnom pozemku zvanom Harvanec a náklady na jej postavenie boli minimálne. Postavili ju z nepálenej tehly a pokryli slamenou strechou. Pozostávala z jednej triedy a učiteľského bytu a pristavená bola obecná miestnosť. Ku škole patrila i roľa a ovocná a zeleninová záhrada.
Učitelia sa často menili a neboli dostatočne kvalifikovaní. V roku 1895 bolo učiteľské miesto prázdne, príčinou čoho bolo nedostatočné finančné ohodnotenie vo výške 300 frt. V tomto roku z 90 detí prešlo do ďalšieho ročníka 70 detí a 25 triedu opakovalo. Vyučovacím jazykom bola slovenčina a maďarčina a na Kulháni slovenčina a nemčina.
K zmene malo dôsť v roku 1895 po tom, čo obec prijala rozhodnutie postaviť novú školu, ktorá mala dôstojným miestom pre kvalifikovaného učiteľa. Škola mala mať kamenný základ, steny z pálenej tehly a strechu pokrytú šindľom. Bohužiaľ do roku 1918 tieto obecné plány nepodarilo naplniť.
Učitelia, ktorí pôsobili v Zlatníkoch do roku 1918:
1766 Adam Krško
1854 - 1869 Ján Buček (na Kulháni Ján Weber)
po roku 1887 Jozef (Henrich) Slamakaj ( na Kulháni Anton Sečáni)
1888 Andrej Gonda, potom Alojz Kuzma
1889 nebol učiteľ uvedený (na Kulháni Tomáš Lorinc)
1890 - 1899 Jozef Prokop
1899 - 1926 Urban Mšál
zdroj informácií: Zlatníky - prírodopis - história - súčasnosť, ISBN 80-969497-8-0, vydal: Obecný úrad Zlatníky