Sokoliari Hubert a Juraj zo sokoliarskej skupiny „Sokoliari majstra Vagana" prišli deťom predstaviť zábavno-náučný program pod názvom: Lesná škôlka – zážitkové učenie.
Rozprávali sa s deťmi o zvieratách, o stromoch, o lese. Deti sa aktívne zapájali, hovorili, aké zvieratá žijú v lese, na čo slúži les. Sokoliari im názorne ukazovali aj kôru z ihličnatého a listnatého stromu a deti hádali z akého stromu kôra je, každý si ju mohol ohmatať, chytiť a zblízka obzrieť. Naučili sa spolu aj nové hry: „Strom, stromček, stromisko“ a „Srsť a perie“. Hry boli zamerané na rýchlosť a pozornosť a všetkým sa veľmi páčili. Deti si mohli ohmatať nielen kožušinu z líšky, kuny skalnej a jazveca, ale aj parôžky zo srnca, parohy z jeleňa a daniela. Naučili sa, ako sa volajú samičky a mláďatá od jeleňa, srnca aj daniela. Dozvedeli sa aj, čo všetko musí mať každý sokoliar. Je to rukavica na ochranu, aby ich dravec pazúrmi nepoškriabal a zobákom nepoďobal. A ďalej je to kapsa alebo brašňa, v ktorej má sokoliar čerstvé a surové mäso pre dravca. Sokoliari predstavili deťom aj sokola pestrého, ktorý sa volá Maxík a nemá rád hladkanie. Mal sivomodrú hlavu aj krídelká, bol maličký a ľahučký. Veľmi svižne a rýchlo lieta, chytá hmyz najmä muchy a komáre. Žije ďaleko v Afrike. Desať odvážlivcov sa postavilo do radu medzi Huberta a Juraja , na chvíľočku sa všetci stali stromami, pochytali sa za ruky a na hlavách mali špeciálne šiltovky. Maxík preskakoval z hláv detí zo šiltovky na šiltovku a na konci si vyslúžili všetci obrovský potlesk. Okrem Maxíka sme sa zoznámili aj s výrom africkým, ktorý sa volá Vojto. Ten prelietaval ponad deti, robil prievan krídlami nad ich hlavami. Ďalším prekvapením pre deti bola sovička – plamienka driemavá. Volajú ju Rúfus a na rozdiel od Maxíka sa rada hladká. Všetci ju mohli pohladkať, ale len zhora dolu a veľmi jemnučko. A nakoniec sa zoznámili s orlom skalným s menom Džingi. Keď roztiahol svoje krídla, bolo to viac ako Hubertove roztiahnuté ruky. Orol mal na očiach na mieru ušitú sokoliarsku čiapočku, aby bol kľudný. Ak by sokoliari dali Džingimu čiapočku dolu, bol by to pre neho signál k začiatku lovu. A keďže v miestnosti neboli žiadne živé zajace, orol mal oči čiapočkou prikryté po celý čas. Tiež má rád hladkanie, využili to takmer všetky deti. Žiaci sa pútavou formou cez hry, zábavu, hádanky a zážitkové učenie naučili veľa nového o lese, stromoch, zvieratách a dravcoch.
Zážitkové učenie sa im veľmi páčilo, odchádzali nadšení s rozžiarenými očami, plní nových dojmov a poznatkov.
Zodpovední vyučujúci: Mgr. Lýdia Dúcka, Mgr. Monika Idunková
Žiaci: MŠ, 2. a 3. ročník ZŠ
