Morena bola slovanskou bohyňou zimy a noci. Bola opakom svojej sestry Živy. Živa ( Leto ) predstavovala život, vodu a silu.
Jeden z najarchaickejších zvykov, vynášanie Moreny ( Murieny, Marmurieny, Hejhany, Kyselice ) sa zachoval do dnešných čias. Vyjadruje túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím. Ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli Morenu utopiť v potoku, alebo upáliť. Mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat, ktorú niesli mladé dievčatá k potoku za dedinu. pričom spievali obradové piesne. Tam ju vyzliekli, zapálili a hodili do potoka. Morena sa v Zlatníkoch vynášala na Kvetnú nedeľu. Tento rok vynášali Morenu aj deti zo školského klubu detí, aby spolu s ňou odišla zima, tma a choroby. Po zapálení a hodení Moreny do potoka deti roznášali „letečko“. Letečko ( nové leto, hojaďunďa, májik ) - zelená halúzka ozdobená stužkami, niekedy slamenými retiazkami a vyfúknutými vajíčkami, bola súčasť jarnej obchôdzky, ako symbol prebúdzajúceho sa života jarnej vegetácie. V Zlatníkoch s letečkom chodili 10 – 12 ročné dievčatá na Kvetnú nedeľu, po vynesení Moreny. Skupiny troch až piatich dievčat obchádzali domy s hojaďunďou, aby oznámili príchod teplejších dní (odomykanie zeme), rozdávali zelené vetvičky, pričom vinšovali zdar v hospodárstve a zdravie v rodine. Odmenené boli vajíčkami alebo peniazmi. Tento zvyk sme nasledovali aj my a zaniesli sme letečko na obecný úrad a do školy. Za odmenu sme dostali čokoládové vajíčka a sladkosti.
Ing. Katarína Števulová