Drapačky, driapačky, či páračky, začínali po sviatku Všetkých svätých. Patrili k tradičným činnostiam v zimnom období. V minulosti to bola každoročne sa opakujúca príležitosť na spoločenský život. Ženám pri drapačkách išli ruky aj ústa a muži im väčšinou robili zle. Ženy si rozprávali veselé, ale aj strašidelné príbehy, alebo spievali piesne. Keď prišli za nimi na kus reči muži tak im zo žartu perie rozfúkavali, alebo im doň pustili vrabca.
Nás dôchodkyne z JDS privítali na drapačkách spevom, porozprávali nám o tom aká dlhá cesta je od húsatka k perine a aký ďalší úžitok hus človeku prináša. Deti sa dozvedeli, že sa kedysi husím perom písalo, na čo sa používalo husie krídlo, alebo že sa z husieho peria vyrábali masteničky. Potom sa deti po vzore žien pustili nielen do práce, ale aj do spevu. Neminul nás ani oldomáš v podobe chlebíka s husacou paštétou a husacím tukom.
Ing, Katarína Števulová, Mária Rédekyová, Mgr. Katarína Lemešová